Vretienka v krajine chránenej Vršatcom.

Výrazné červené škvrny na čiernych úzkych krídlach s odleskami kovovo modrých tónov, ktoré možno niekedy upútali aj Váš pohľad, patrili možno motýľovi z čeľade vretienkovitých. V tomto článku je v krátkosti spomenutý druh Vretienka obyčajná (Zygaena filipendulae). Približne tisíc druhov vretienok žije na tejto planéte s rôznou variabilitou farebnosti. Väčšina druhov sa vyskytuje v trópoch, avšak druhovo zastúpené je aj mierne pásmo. Aj Vršatské bradlá poskytujú priestor pre život vretienky.

 

Motýľ z čeľade vretienkovitých v krajine chránenej Vršatcom.

Vretienka obyčajná (Zygaena filipendulae) je z čeľade vretienkovitých najhojnejším druhom. V čeľadi vretienkovité sú zahrnuté aj úchvatné zelenáčiky s odleskami modrozelených odtieňov.

Farebné variácie škvŕn na krídlach často v rôznych odtieňoch červenej, žltej, oranžovej, sú však upozornením pre nepriateľov vretienky, aby ju radšej nelovili. Telo motýľa a húsenice je jedovaté, pretože obsahuje histamíny a kyanogénne glykozidy, z ktorých sa uvoľňuje kyanovodík. Vretienka obyčajná je nočný motýľ, ktorý je aktívny aj cez deň najmä počas slnečných dní. Motýle radi sedia na kvetoch a cicajú nektár.

 

Vretienka obyčajná (Zygaena filipendulae)

Zdroj: Peter Kurina, Martin Jagelka, www.leps.sk

Húseniciam sa dobre žije na poliehavej rastlinke ľadeneca rožkatého (Lotus corniculatus), ale aj na viacerých druhoch ďatelín. Na druhy rastlín na ktorých sa húsenice živia, samička kladie žlté vajíčka. Húsenicam sa na svojich hostiteľských rastlinkách žije dobre a až do jesene na nich pretrvajú. Prezimujú a kulkia až na následujúci rok v kokónoch na suchých steblách tráv. Niektoré druhy vretienok v larválnom štádiu sa neživia bôbovitými rastlinami, ale žijú na drevinách z iných čeľadí. Vretienky získavajú jedovaté látky (glykozidy) z bôbovitých rastlín, napríklad práve z ich hostiteľskej rastliny ľadenca rožkatého, alebo aj z druhov rastlín ako ranostaj, alebo vičenec. V oblastiach chudobných na rastliny produkujúce kyanovodík si vretienky produkujú kyanovodík vo vlastnom tele. Motýle vylučujú v nebezpečenstve kyselinu kyanovodíkovú žľazami za hlavou v podobe kvapôčok. Vtáky sa taktiež radšej vretienkam vyhýbajú.

 

Aj Vršatské bradlá poskytujú priestor pre život vretienky.

Na našom území sa vyskytuje 25 druhov vretienkovitých motýlikov s rozpätím krídel max. do 40 mm. K najvzácnejším vretienkam na Slovensku patria vretienka kotúčová (Zygaena punctum) a vretienka neskorá (Zygaena laeta), ktorá je na Slovensku zákonom chránená a má najviac červeného sfarbenia na krídlach zo všetkých druhov vretienok na Slovensku.  Oba druhy by sme u nás našli len na najteplejších odlesnených miestach. Lietajú nízko nad zemou a môžeme ich vidieť lietať spravidla od júna do augusta na lúkách, stepiach až lesostepiach.

 

Zdroj:

1. Brandt, Ingrid von., Hmyz a motýle. Svojtka&Co., 2016. s. 256, ISBN
9788081079375

2. RNDr. Miroslav Kulfan, 2015, Farebné varovanie vretienok. Dostupné online: http://vedanadosah.cvtisr.sk/farebne-varovanie-vretienok

3.  Peter Kurina, Martin Jagelka, www.leps.sk

 

Zdieľať

Zanechajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.