Oliva európska sa považuje za jednu z najcennejších plodín Mediteránu. Dôvodom je veľmi široké využitie pre spotrebu, ale aj výborné prispôsobenie sa prírodným podmienkam. Olivovníky formovali krajinu už od nepamäti a mali vplyv aj na kultúru regiónov. Oliva európska patrí do čeľade Oleaceae, ktorá zahŕňa približne 25 rodov a 688 druhov s výskytom v miernych až tropických oblastiach sveta. Mnohé druhy rastlín z tejto čeľade produkujú v plodoch alebo v kvetoch esenciálne oleje. Rod olivovník (Olea) zahŕňa 35 druhov.
Oliva európska sa môže dožívať cez 1 000 rokov a po tisícročia bola kultivovaná. Jej široké využitie a výborné prispôsobenie sa suchu, chudobným pôdam a salinite prostredia ju aj dnes zaraďujú medzi jeden z najdôležitejších poľnohospodárskych druhov v oblasti Mediteránu. Tento druh je teplomilnou rastlinou a typickou pre Stredomorské podnebie, ktoré sa vyznačuje teplými, suchými letami, a daždivými, chladnými zimami. Olivám vyhovujú predovšetkým piesočnaté stredne hlboké pôdy, ale často ich môžeme nájsť aj na chudobných pôdach a na svahoch.
Oliva je v oblasti Mediteránu pestovaná už viac ako 5 000 rokov. Za tento dlhý čas mala vplyv na kultúru regiónu, pričom sa podieľala aj na formovaní krajiny. Stredomorské krajiny produkujú cca 95% Európskej produkcie, ktorá sa sústreďuje najmä v Španielsku, Taliansku, a Grécku. Zo Stredomorských krajín pochádza viac ako 70% celosvetových dodávok olivového oleja. Oliva európska je podobne ako ostatné kultivované rastliny ohrozovaná viacerými druhmi škodcov a chorôb.
Oliva európska je pomaly rastúci stálozelený strom, ktorý dosahuje výšku v rozmedzí 8-15 m. Strom vytvára krátky kmeň, ktorý môže byť v neskorších obdobiach impozantne pokrútený aj s konármi, ktoré môžu rásť v kaskádovitom usporiadaní. Oliva má striebristo zelené, kožovité listy s protistojným usporiadaním. V kvetenstve sa nachádza 15-30 žlto bielych kvetov. Plody sú dlhé 2-2,5 cm.
Produkcia olív je dôležitou súčasťou ekonomiky stredomorských regiónov, ktoré sa zaoberajú jej intenzívnou produkciou. Olivový olej, aj jedlé ovocie majú široké využitie. Oliva sa však pestuje aj pre palivové drevo, ktoré horí aj keď je vlhké. O. europaea subsp. europaea môže predstavovať zvýšené riziko požiarov, nakoľko obsahuje vyššie množstvo olejových látok v dreve a listoch.
Uvádza sa, že Oliva európska pôvodne pochádza z Malej Ázie a z východných častí stredomorských oblastí, odkiaľ bol druh rozšírený do západných krajín Grécka, Talianska a pozdĺž pobrežia do Francúzka, Španielska, Portugalska, postupná distribúcia v celej stredomorskej oblasti bola vykonávaná najmä Rimanmi a Arabmi. Do Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie aj Južnej Afriky bola zavlečená v 18.-19. storočí a počas posledných 30 rokov do Číny.
Výskyt šiestych poddruhov:
- O. europaea subsp. europaea v rámci Stredomorskej kotliny (napr. Grécko, Cyprus, Slovinsko, Taliansko, Malta), juhozápadné časti Európy.
- O. europaea subsp. guanchica na Kanárskych ostrovoch
- O. europaea subsp. cerasiformis na súostroví Madeiry
- O. europaea subsp. maroccana na severe Afriky v Maroku
- O. europaea subsp. laperrinei sa vyskytuje v krajinách ako Alžírsko, Sudán a Niger
- O. europaea subsp. cuspidata v krajinách južnej a v celej východnej Afrike, na Arabskom polostrove a v juhozápadnej Číne. V Austrálii má potenciál stať sa v budúcnosti inváznou.
Zdroje:
- Guerrero Maldonado, N., López, M. J., Caudullo, G., de Rigo, D., 2016.
Olea europaea in Europe: distribution, habitat, usage and
threats. In: San-Miguel-Ayanz, J., de Rigo, D., Caudullo, G., Houston
Durrant, T., Mauri, A. (Eds.), European Atlas of Forest Tree Species.
Publ. Off. EU, Luxembourg, pp. e01534b+ - Olea europaea, online: http://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:610675-1
- Olea europaea subsp. europaea (European olive), 03 January 2018, online: https://www.cabi.org/isc/datasheet/37336
