Mangrovy predstavujú skupinu rastlín, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach v blízkosti rovníku. Rastú ako kry alebo stromy, pričom vytvárajú významné a biologicky rozmanité pobrežné a prímorské ekosystémy. Do tejto skupiny patrí približne 80 druhov z rôznych čeladí: (Rhizophoraceae, Acanthaceae, Lythraceae, Combretaceae, Arecaceae). Druhy prispôsobené daným podmienkam vytvárajú spoločenstvá, ktoré prepájajú oceánske, sladkovodné a pobrežné ekosystémy, a tak vytvárajú významný ekologický priestor. Na konci článku nájdete aj video.
Pre Mangrovy je charakteristická hustá spleť metamorfovaných koreňov, ktorá umožňuje rastline dýchať a prežiť v podmienkach brakických vôd, pričom vytvárajú v pobrežných, prímorských oblastiach rozsiahle porasty. Nájdeme ich v ústiach riek, v tropických deltách, v lagúnach. Nachádzajú sa medzi zemepisnými šírkami 32 ° N a 38 ° S, pozdĺž tropického a subtropického pobrežia Afriky, Austrálie, Ázie a Ameriky. Najväčší zostávajúci úsek mangrovového lesa na svete sa nachádza v oblasti Sundarbans (140 000 ha) leží na delte rieky Gangy, Brahmaputra a Meghna, na okraji Bengálskeho zálivu od juhozápadu Bangladéša po juhovýchod Indie. Predpokladá sa, že mangrovy pochádzajú z juhovýchodnej Ázie a postupne sa prostredníctvom oceánskych prúdov rozšírili do Indie, Afriky, Austrálie, Ameriky.
Mangrovy – prispôsobenie sa podmienkam
Mangrovové porasty tolerujú vysokú salinitu prostredia, pravidelné striedania prílivu a odlivu, pravidelné zaplavovanie, prísun nánosov sedimentov prinášaných prúdmi, ktoré vytvárajú bahnité dno s nedostatkom kyslíka. Mangrovy dokážu využívať sladkú vodu z morskej vody, ktorá ich obklopuje, pričom sú schopné odfiltrovať až 90 percent soli z morskej vody, ktorá vstupuje do koreňov. Niektoré druhy dokážu vylučovať soľ cez listy, na ktorých sa vytvárajú kryštály soli, prípadne môžu koncentrovať soľ v ich starších listoch a v kôre. Zásoby sladkej vody si vytvárajú v listoch podobne ako sukulentné rastliny. Niektoré druhy mangrovov majú na listoch voskový povlak, ktorý pomáha minimalizovať nadbytočné odparovanie vody. Trichómy na listoch pomáhajú zase rastline odrážať slnečné žiarenie a čiastočne sa vysporiadať aj s vetrom.
Charakteristickým znakom mnohých druhov mangrovov je metamorfovaný koreňový systém vystupujúci ponad pôdu a vodnú hladinu. Tieto korene sú viacúčelové a majú viacero foriem a úloh. Niektoré korene stabilizujú plytký koreňový systém v podmáčanej, mäkkej a nestabilnej pôde, ďalej sa korene môžu zlučovať a vytvárať kmeň rastliny, iné sa rozprestierajú a rastú smerom od kmeňa a tak rozširujú jeho základňu. Hustá sieť spletitých koreňov, ktorá vystupuje ponad vodnú hladinu a pôdu, umožňuje rastline dýchať podobne, ako používa potápač svoj šnorchel. Tieto špecializované korene sa nazývajú penumatofory, ktoré zaisťujú dostatočný prístup vzduchu pre rastlinu. Kyslík vstupuje do rastliny prostredníctvom lenticelov, ktoré môžu pripomínať svojou funkciou prieduchy. Tieto špecializované korene fungujú správne pokiaľ nie sú príliž dlho ponorené, alebo inak upchané. Počas prílivu sa tieto lenticely uzavrú a zabraňujú “utopeniu” rastliny.
Spôsob života medzi morom a súšou, viedol k prispôsobeniu sa mangrovov aj z hľadiska ich reprodukcie. Semená môžu klíčiť už na materskej rastline a po dopade na pôdu sú pripravené zakoreniť, alebo pri dopade na vodnú hladinu sú unášané prúdmi až pokiaľ sa nedostanú na pôdu zloženú z prílivových bahnitých nánosov, kde zakorenia. Niektoré druhy vytvárajú dlhé kopijovité stonky a korene, ktoré môžu byť stále pripojené k materskej rastline. Takéto spojenie semenáčikov s materskou rastlinou môže pretrvávať aj po dobu 1 až 3 rokov. Semná, semenáčiky aj plody, môžu byť unášané morskými prúdmi na dlhé vzdialenosti a pri zachytení sa na vhodnom stanovišti môže jeden semenáčik vytvoriť ďalší rozsiahly ekosystém.
Vytvárajú životný priestor
Prispôsobením sa podmienkam medzi morom a súšou pomáhajú mangrovy stabilizovať pobrežné pásmo, kde zlučujú viacero ochranných funkcií: znižujú eróziu pôdy, chránia pobrežie pred silnými a nárazovými búrkami, vlnami, vetrami a vďaka tomu chránia nie len mnoho druhov vodných a suchozemských živočíchov, ale aj obyvateľov na pobreží. Pomerne rýchla regenerácia mangrovových porastov umožňuje obnoviteľnú, kvalitnú a stabilnú ochranu pobrežných pásiem a umožňuje udržiavať aj ďalší zdravý vývoj ekosystémov, ktoré sú naviazané na blaho a prosperitu týchto významných spoločenstiev.
Mangrovy vytvárajú životný priestor na vodou nezaplavených plochách (napríklad v čase odlivu, alebo na miestach siahajúcich ďalej do vútrozemia) a vytvárajú priestor pre život aj pod vodnou hladinou. Potom tento priestor obývajú mnohé druhy živočíchov a tie v spleti koreňov nachádzajú útočisko, priestor na rozmnožovanie, a vývoj. Mnohé druhy rýb obývajú porasty mangrovníkov len dočasne a neskôr migrujú do otvoreného oceánu. V korunách stromov sa zase vešajú zvedavé opice a nachádza tu úkryt aj vtáctvo. V závislosti od prílivu a odlivu sa mení aj zloženie živočíšnych druhov.
Pre ľudí sú taktiež mangrovové spoločenstvá taktiež veľmi cenné. Obyvateľstvo využíva mangrovy tradičným spôsobom, ale aj pre komerčné zameranie. Drevo niektorých druhov sa využíva ako stavebný materiál, palivo, iné časti sa využívajú na výrobu farbív, syntetických vlákien. Z ovocia sa vyrába napríklad ocot a olej na varenie. Mangrovové porasty vytvárajú prirodzenú bariéru, ktorá chráni aj ľudí žijúcich na pobreží pred nebezpečným vyčíňaním prírody, avšak aj napriek tomu sú ich plochy ohrozované a redukované aj rôznymi ľudskými aktivitami.
Pozrite si aj video vytvorené MAP:
Zdroje:
- https://oceanservice.noaa.gov/facts/mangroves.html
- http://www.ecologic.org/actions-issues/about-the-region/what-is-a-mangrove/
- https://www.britannica.com/plant/mangrove
- https://www.amnh.org/explore/science-bulletins/bio/documentaries/mangroves-the-roots-of-the-sea/what-s-a-mangrove-and-how-does-it-work/
- http://mangroveactionproject.org/
- https://whc.unesco.org/en/list/798
