Turistika z Bratislavy na vrch Vtáčnik 1346 m n. m.
Vlakom z Bratislavy, cez polia až na vrch Vtáčnik na ceste aj k duchovnej harmónii. Vlako – cyklo – auto – pešo túra. Kombinovaný celodenný výlet sa začal v Bratislave z vlakovej zástavky Bratislava – Vinohrady z ktorej o 7:14 vyrážal osobný vlak smerom na Galantu. Briliantové ráno sprevádzalo príchod na bicykli na vlakovú stanicu, kde sa zakúpením lístka začala dobrodružná trasa. Po stopách rastliniek a tichej prírody, začínam už vo vlaku, tým, že vnímam okolitý svet. Cesta ubehla rýchlo.
Príchod do Galanty vždy stráži modro-biela vlaková železničná stanica, ktorá otvára brány do mesta. Pre mňa to bol čas 7:56 kedy ma Galanta privítala. Pri príchode sa zamýšľam ako sa mi pôjde na bicykli cez Galantu. Pre moju veľkú radosť a pohodu, bola jazda na bicykli týmto mestom úplne bez problémov. Krásne označené cyklistické chodníčky, častokrát bezpečne oddelené od hlavnej cesty, ma previedli týmto mestom.
V nedeľu ráno, keď mesto ešte spalo odbáčam z mesta na polia a objavujem ich krásu. Okrem zlatistých slnečníc ma prekvapuje vôňa pestovaných rastlín, ktorá sa šírila celým poľom. Polia s kukuricou tiež obohatili pekné ráno.
Poľné cestičky majú vždy niečo navyše. V šate prírody vedú do dediniek, prepájajú obce aj mestečká a vedú priamo k priateľom, aj k rodinám. Aj táto cesta viedla k rodinnému domčeku. Z bicykla sa teda presúvam k priateľom do auta a krásna cesta pokračuje. Počas cesty autom je vždy radosť stretnúť Nitru, ktorá je svojim priestorom akoby otvorená a pripravená vždy privítať svojich návštevníkov. Prehliadnuť sa nedá napríklad Zobor. Tentokrát autíčko Nitru míňalo a namierené malo do tichučkej dedinky Kľak, ktorá sa nachádza v objatí kopcov pohoria Vtáčnik. Odtiaľ je to na vrch Vtáčnik už len okolo dvoch hodín pešo. Tichučká dedinka Kľak tiahnuca sa cez mierne svahy prírody vás povedie aj do krčmičky na okraji dedinky odkiaľ sa vydáte na cestu.
Ako inak, teším sa. Prezúvam modré topánky a je jasné, že šnúrky čisté neostanú. 🙂 Kroky vedú cez vlnité svahy aj potôčik. Mohutné stromy dotvárajú neuveriteľné scenérie. Počas augustovej nedele sa teším s prírodou a za zvuku vtáčikov sa približujem k vrcholu Vtáčnik.
V tichu kopcov sa ocitnete akoby v inom svete. Cez lúčne spoločenstvá postupne prejdete do zapojeného lesa bukov a ocitnete sa pod akousi hladinou ich listov. Sivá kôra bukov postupne prechádzala do zelených korún stromov a svetlo dopadajúce cez stromy sa zapájalo do divadla. Prechádzate v tichu hôr a len šepot vtákov, či vetra dokázalo rozčeriť hladinu ticha.
Len vlastná energia nás dokázala priblížiť k vrcholu. Vrch Vtáčnik sa ukázal v pokojnom duchu a čučoriedky nás hostili svojimi plodmi. Augustové slnko sa opieralo o začervenané lístky čučoriedok a príroda nám tak pošepla, že jeseň sa blíži. Človek si môže oddýchnuť na skalných útvaroch s výhľadom do diaľky.
Výlet z Bratislavy za prírodou je krásny zážitok
Môj celodenný výlet z Bratislavy za prírodou pohoria Vtáčnik sa končí jazdou na poslednom rýchliku daného dňa. Domov prídem pred pol nocou, ale čo bolo lepšie ako stretnúť prírodu pohoria Vtáčnik a stať sa aspoň na chvíľu jeho súčasťou. Okrem tejto turistickej lahody, bola príjemná aj jazda vlakom, ktorá ukázala krajinu z ďalšieho uhľa pohľadu. Na jeden deň, zážitkov viac než dosť.
